Príbeh o Anjelovi

22. února 2012 v 17:11


Anjel strážny


Mala som čudný sen. V sne som bola na krásnej, kvetmi posiatej lúke. Ležala som medzi kvetmi a vychutnávala som ich krásnu vôňu. Krásne svietilo slnko a jeho lúče ma hriali na tvári. Jemný vánok sa pohrával s mojimi vlasmi a hladil mi tvár. Bol to úžasný pocit. Po chvíli som sa postavila a začala som sa prechádzať po lúke. Keď zrazu slnko zakryli mraky a vietor zosilnel. Bol to studený vietor. Nebo zakryli čierne mračná a začalo pršať. Pršalo veľmi dlho. Kvety pomaly zvädli, zem bola rozmočená a cez burinu sa tráva nedala ani len vidieť. Zúfalo som hľadala úkryt. Nejaký strom, skalu, alebo niečo kam by som sa mohla aspoň na chvíľku skryť. Obzerala som sa, ale nikde nič nebolo. Bola som celá mokrá a bola mi zima. Myslela som si, že to už horšie nemôže byť. Mýlila som sa. Zrazu nebo preťal blesk a osvietil tak celú lúku. Vietor ešte viac zosilnel a dážď tiež. Potkla som sa o kameň a spadla som. Blýskalo sa a hrmelo. Veľmi som sa bála. Moje slzy sa miešali s dažďom. Zrazu som začula nejaké čudné zvuky. Zdvihla som hlavu. Zo všetkých strán sa ku mne blížili čierne tiene a niečo mrmlali. Boli strašidelné. Vytvorili okolo mňa kruh, ktorý sa stále zmenšoval. Blížili sa ku mne rýchlo a už som si myslela, že toto je môj koniec, keď som znova začula nejaké zvuky. Bolo to akoby niekde nado mnou spieval chór. Bolo to krásne a upokojujúce. Znova som zdvihla hlavu a pozrela som sa hore. Keď sa zrazu rozostúpili mračná a otvorilo sa nebo. Svetlo, ktoré zalialo celú lúku bolo silnejšie ako slnko. Z toho svetla sa pomaly vzniesol prekrásny anjel. Objal ma a odohnal tie čierne tiene. V jeho náručí som sa cítila bezpečne. Krídlami rozohnal mraky a znova vykuklo slniečko. Nadýchol sa a silno vyfúkol. Burina sa pomaly zmenila na trávu a kvety. Keď ma pustil bola som úplne suchá a čistá. Pozrela som sa na neho a on sa na mňa usmial. Potom zamával krídlami a znova vstúpil do svetla na nebi, ktoré sa po ňom zatvorilo. "Ďakujem." zašepkala som a znova som sa začala prechádzať po lúke a vychutnávala som sladkú vôňu kvetov. Po chvíli som sa však unavila tak som si ľahla a zatvorila som oči. Zaspala som.
Keď som sa zobudila už som sa nenachádzala na tej prenádhernej lúke. Počula som, že mi niečo pípa vedľa hlavy. Veľmi neochotne som otvorila oči. Oslepilo ma silné svetlo z lampy nado mnou. Vydala som nejaký čudný zvuk. Privrela som oči a pomaličky som ich znova otvárala. Keď som ich už mala úplne otvorené videla som, že ležím v posteli a som napojená na nejaké prístroje. Otočila som hlavu nabok aby som si pozrela ten prístroj, ktorý mi pípal pri hlave. Pohľad mi však padol na človeka, ktorý mal hlavu položenú pri mojej ruke. Jemne som zdvihla ruku. Chcela som mu odhrnúť jeho čierne vlasy z tváre. Náhle však otvoril oči a zdvihol hlavu. V jeho očiach sa objavili slzy, ale napriek tomu sa usmieval. Spoznala som ho. Bol to on. Môj strážny anjel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama